Ahojte!
Tak som rozmýšľala..
Myslím, že každý poznáme youtube. Stále viac a viac ľudí robí videá na youtube, ale u nás to ešte nie je tak rozšírené ako napríklad v Amerike, Anglicku, blabla. Myslím že veľa z nás sleduje mnoho zahraničných channelov, ale čo si myslíte o robení videu na Slovenku? Pravdu povediac, už asi od 13-tich rokov som snívala robiť videá, ale vždy som sa hanbila, bála reakcie ľudí, predsa len som bola hlúpe 13 ročné dievča. Nikdy ma nelákalo robiť beauty videá, aj keď to sa zdá ako najviac bežná vec ktorú môžte na youtube robiť a zviditeľniť sa. No mojim cieľom nikdy nebolo zviditeľniť sa. Som človek tichý, plachý, bojazlivý a predovšetkým strašne hanblivý. Nenávidím byť stredobodom pozornosti, a celkom často som radšej sama, čítam si, robím si svoje veci ako keby som mala ísť niekam von...
Keď mi v hlave prvý krát zaznel nápad robiť videa, keď som mala 13 rokov a snažila som sa natočiť video a po hodine som to vzdala lebo keď som si to spätne pozerala, hanbila som sa za samú seba, a nechcela som sa viac strápiť, vtedy som si povedala "No a čo, tak budem robiť videa ktoré budem točiť ZA kamerou, nebudem sa v nich predstavovať, nebudem sa strápňovať." Chvíľu som to aj skúšala ale vždy som si pripadala že to je úplne zbytočné. No teraz mám 19 rokov, a posledné mesiace som nad tým stále rozmýšľala. Čo keby som to naozaj začala robiť? Vtedy som mala 13 rokov, bola som malé trápne hlúpe dievča, čo nevedelo o svete nič. Stále som však rozmýšľala, aké typy videí by som točila. Beauty a móda, k tomu veľmi blízko nemám. Potom mi napadlo, že by som točila videá, v ktorých by som diskutovala o "živote", o problémoch, radila ľudom, podelila sa tiež s mojimi problémami a tak pomáhala druhým. Vždy som sa vyžívala v tom, keď som mohla niekomu pomôcť, aj keď ja som nebola úplne v poriadku. A navyše si myslím, že by som tak pomohla aj samej sebe, keby som pomáhala ľudom s rovnakými/podobnými problémami ako mám ja...Jediným problémom je moja hanblivosť. Neviem si predstaviť sadnúť si pred kameru a rozprávať, ani neviem o čom, rozprávať sa vlastne sama so sebou, potom si to pozrieť a dávať si *facepalm*´za to aká som trápna, že sa mi ľudia len budú smiať, že to uvidia ľudia z mojej blízkosti a ako sa im potom pozriem do očí. To všetko mi bráni v tom, čo by som chcela robiť. Viem že po čase si človek na také niečo zvykne a bude mu úplne prirodzené rozprávať do kamery, ale ten začiatok je strašne ťažký, a ja sa už len obávam nastaviť na seba kameru a rozprávať, a rozprávať. Preto som to už od 13tich radšej nikdy neskúšala. Nechcela som znovu zažiť ten pocit ako keď som mala 13 a cítila som sa ako najtrápnejší človek na svete.
No ale to je vlastne jedno. Prejdime k mojim otázkam na vás:
Čo si o tom myslíte? Čo si myslíte o takýchto typoch videí? Myslíte že by to niekomu pomohlo?
Ja som o tom tiež už mnohokrát premýšľala, no neviem sa vzdať písania - teda zatiaľ nie. Kto vie, možno v budúcnosti si budem viesť i youtube channel a i blog.
OdpovedaťOdstrániťNo treba to skúsiť. A za pokus nič nedáš. Len sa musíš jeden de§ prinúť, sadnúť si a skúsiť povedať napríklad desať faktov o sebe. Čosi rýchle a jednoduché. Len treba ísť maličkými krôčikmi a možno i opatrne, to ti pomôže pracovať na hanblivosti. Ani by si neverila, koľko takých youtuberiek je v skutočnom živote veľmi hanblivých a utiahnutých. No skús sa pri tom sústrediť iba na to, že hovoríš iba sama pre seba, iba do svojej kamery. Nemusíš hneď prvé video zverejňovať, ak sa ti nebude páčiť. Mnoho youtubers má svoje prvé videá sprivatizované, tak to môžeš skúsiť i ty.
No ja by som si to určite pozrela.
A je to tvoj sen. Nenechaj, aby ti v tom nejaká hanblivosť prekážala.
beelievin.blogspot.com