Štastie

Začínať od znova je ťažké. Hlavne pre človeka ako som ja. Tichý, málo spoločenský, hanblivý,.. vedela by som vymenovať ešte mnoho vlastností, ktoré nepovažujem u mňa ako tie najlepšie stránky, práve naopak. Nenávidím ich, nenávidím že som taká, a pomaly ma to zožiera.

Približne pred mesiacom som sa presťahovala do Prahy kvôli štúdiu. Ani si neviete predstaviť, aká som bola šťastná keď som zistila, že ma prijali na vysokú školu do Prahy.  Už od malička bolo mojim snom odísť, začať odznova, osamostatniť sa. No čím viac sa to blížilo, a ja som si začala uvedomovať tie mínusy, môj pohľad sa zmenil. Jasné, že môj sen osamostatniť sa, byť sama za seba zodpovedná,.. sa nezmenil, ale ten pocit samoty, ktorý ma neustále vo vnútri zožiera už mesiac, je niečo s čím som sa pravdupovediac nepočítala. Prešiel mesiac, a ja tu pomerne nikoho nepoznám, celé dni nevyjdem z intráku a pravdupovediac už nemám chuť do ničoho. Musím sa priznať, že dôvodom prečo som vždy chcela začať odznova bol fakt, že som nikdy nebola spoločenská, nikdy som nemala veľa priateľov, a áno, štvalo ma to, ale nedokázala som s tým nič urobiť, a navyše sa mi skoro všetci ľudia v mojom okolí hnusili. Ich životný štýl, ich povaha. A neskôr keď ma to už prestalo baviť byť neustále zavretá v izbe, keď som sa pokúsila byť aspoň trochu viac spoločenská, stal sa zo mňa presne taký človek, akým som nikdy nechcela byť. Ako som povedala, nie som veľmi spoločenský typ, ale mám pár, respektíve 3 najlepších priateľov ktorým som taká vďačná za všetko čo pre mňa robia, a velmi si cením že ich mám. Avšak po strednej škole sme sa všetci rozpŕchli inde, a teraz nás delí mnoho kilometrov. Síce sa stretávame každý mesiac  (s priateľom každý týždeň), no aj ten pocit, že ich nemôžem vidieť každý deň, že ich nemôžem kedykoľvek objať, je strašný.

Začiatky sú ku**a ťažké. Neviem, prečo som si myslela že to bude ako prechádzka ružovou záhradou, spoznám nových ľudí, bude mi dobre, veď každý predsa vraví že vysoká škola je najlepšie obdobie mladosti. Úprimne, môžem sa vykašlať na celú školu, keď nie som šťastná. Od dnes, je mojim jediným cieľom byť šťastná. Nie urobiť si vysokú školu, nie robiť všetko „správne, ako sa má robiť“, jediné čo chcem je byť šťastná.